Budúcnosť skládkovania - sú skládky prežitok, alebo nevyhnutné zlo?

9. 4 .2021, Lucia Škulcová

Slovensko má hneď po Albánsku najvyšší počet čiernych skládok v Európe, štát na ich likvidáciu dáva milióny eur ročne. Aj napriek tomu, že sa podiel odpadu ukladaného na skládky znižuje, produkcia odpadu ako taká sa zvyšuje. Ako vyzerá skládkovanie na Slovensku v číslach? Čo tvrdí legislatíva? A ako nakladať s odpadom, ktorý sa už nedá recyklovať?

Súčasná európska politika odpadového hospodárstva je založená na princípe obehového hospodárstva v rámci ktorého je skládkovanie až na poslednom mieste hierarchickej stratégie nakladania s odpadom. Taktiež zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch považuje skládkovanie za najmenej vhodný spôsob nakladania s odpadom, aplikovaný ideálne až v prípade, že sa už daný odpad nedá opätovne využiť, materiálovo alebo energeticky zhodnotiť, či spáliť.

V Európe sa aktuálne nachádza viac ako 500 000 skládok odpadu, pričom vznik až 90 % z nich sa datuje pred vydaním Smernice Rady 1999/31/ ES o skládkach odpadov. Vo väčšine prípadov chýbajú na týchto skládkach požadované technológie ochrany životného prostredia a skládky budú vyžadovať sanáciu. Treba si totiž uvedomiť, že skládka nie je len miestom, kde odložíme odpad a tým sa zbavíme aj všetkých s ním spojených problémov.

Skládky odpadov predstavujú predovšetkým potenciálne environmentálne a zdravotné riziko. V prípade nedodržiavania legislatívou stanovených postupov pri ich zakladaní, prevádzke a likvidácii hrozí riziko lokálneho znečisťovania pôdy, podzemných a povrchových vôd a ovzdušia. Navyše, chemické procesy v skládkach pokračujú aj dlho po uzatvorení skládok a negatívne ovplyvňujú životné prostredie. Významná je napríklad tvorba metánu a oxidu uhličitého, skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene.

Skládkovanie na Slovensku v číslach

Na Slovensku vzniklo v roku 2019 celkom 12,41 miliónov ton odpadov. Z toho sa 34,36 % zhodnotilo (recyklácia, využitie energie), 26,72 % sa zneškodnilo (skládka, spálenie bez využitia energie) a s 33,66 % sa naložilo iným spôsobom. Približne 19 % z celkového objemu vzniknutých odpadov tvoria komunálne odpady.

Podľa Ministerstva životného prostredia SR bolo na Slovensku v roku 2020 legálne prevádzkovaných 111 skládok s celkovým objemom skládkovaného komunálneho odpadu vo výške 1,2 mil. ton ročne. Okrem toho sa na území Slovenska nachádza aj viac ako 800 už nepoužívaných skládok odpadu.

Významným problémom je prítomnosť nelegálnych, tzv. čiernych skládok. Na Slovensku ich máme viac ako 8000, čo nás radí po Albánsku na druhé miesto s najvyšším počtom čiernych skládok v Európe. Tieto skládky predstavujú pre štát výraznú finančnú záťaž - v roku 2016 vyčlenil envirorezort na odstránenie čiernych skládok sumu 7 miliónov eur. Navyše, vzhľadom na to, že sú neriadené a nespĺňajú základné bezpečnostné štandardy, predstavujú nelegálne skládky obzvlášť vysoké environmentálne aj zdravotné riziko.

Súčasná potreba existencie veľkého počtu skládok na Slovensku súvisí s neustálym rastom produkcie odpadu a s vysokým podielom skládkovaného odpadu. Tak, ako aj vo väčšine ostatných európskych krajín, produkcia odpadu na Slovensku sa každoročne zvyšuje. Za posledných 10 rokov sme na Slovensku zaznamenali nárast produkcie komunálneho odpadu o 35 %, čo vo výsledku znamenalo v roku 2019 priemerné množstvo odpadu na obyvateľa až 435 kg.

Na druhú stranu, percentuálny podiel odpadu uloženého na skládky sa kontinuálne znižuje. Kým v roku 2005 sme skládkovali 78,7 % komunálneho odpadu, v roku 2019 to bolo 50,6 %. Aj napriek tomuto výraznému poklesu však stále zaostávame za európskym priemerom ktorý predstavuje len 25 % skládkovaného komunálneho odpadu.

Budú skládky v budúcnosti potrebné?

Možnosti, ako znížiť mieru skládkovania komunálneho odpadu, sú rôzne. Odborná literatúra sa však zhoduje, že na zníženie skládkovania je nutné využívať viaceré opatrenia súbežne.

V roku 2019 schválila slovenská vláda dlho očakávanú Envirostratégiu 2030, ktorá sa mimo iné zameriava aj na odpadové hospodárstvo a vytyčuje v tejto oblasti viaceré ciele, ako napríklad:

  • zvýšenie miery recyklácie komunálneho odpadu na minimálne 60 % do roku 2030
  • zníženie miery skládkovania komunálneho odpadu na 10 % do roku 2035
  • zvýšenie využívania preventívnych opatrení na prevenciu vzniku čiernych skládok
  • obmedzenie produkcie potravinového odpadu do roku 2030

Splnenie týchto cieľov by malo zabezpečiť výrazné zefektívnenie odpadového hospodárstva a v ideálnom prípade reálne zavedenie praxe obehovej ekonomiky.

Ako už bolo uvedené vyššie v texte, navýšenie množstva separovaných a následne aj recyklovaných  materiálov je jedným zo základných opatrení na zníženie skládkovania. Na Slovensku miera recyklácie komunálneho odpadu kontinuálne rastie. Podľa Eurostatu sme v roku 2019 recyklovali približne 38,6 % komunálnych odpadov, pričom percentuálny podiel recyklovaných odpadov sa bude v budúcnosti pravdepodobne stále zvyšovať.

Ako však nakladať s odpadom, ktorý nie je na recykláciu vhodný? Taktiež je treba si uvedomiť, že odpady nemôžu byť donekonečna materiálovo recyklované mimo iné aj z dôvodu, že nebezpečné látky obsiahnuté v pôvodných výrobkoch sa v recyklovaných materiáloch kumulujú a predstavujú tak zdravotné aj environmentálne riziko. Navyše aj počas procesu recyklácie vznikajú zvyšky nevhodné na ďalšie využitie.

Ďalšou alternatívou nakladania s odpadmi je spálenie, či už s alebo bez energetického zhodnotenia. Aj v tomto prípade však vznikajú pevné zvyšky vo forme popola a prachu, z ktorých sa približne jedna tretina ešte materiálovo zhodnotí a zvyšné dve tretiny sa uložia na skládku.

Faktom teda je, že skládkovanie zohráva dôležitú úlohu aj v stratégii obehového odpadového hospodárstva, čo by sa malo odraziť aj v budúcom koncepte a technologických legislatívnych predpisoch.

‐ Lucia Škulcová

Cyrkl v médiách