Bioodpad v praxi: Ako Slovensko triedi a čo je to zelená elektrina

19. 4 .2021, Simona Gavalcová, Roman Gdovjak

Od prvého dňa tohto roku platí na Slovensku novela zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z., ktorá ukladá samosprávam povinnosť triediť biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Prečo je dôležité, aby biologický odpad neskončil na skládke a ako triedenie na Slovensku skutočne funguje?

O relevancií a spôsobe správneho spracovania bioodpadu sme diskutovali s Martinou Gaislovou, riaditeľkou JRK Slovensko, ktorá poskytuje komplexné riešenia pre odpadové hospodárstvo nielen pre samosprávy, a Rastislavom Sopkom, ktorý v GREENCORP a HERO FARMER pracuje na energetickom zhodnocovaní bioodpadu a výrobe elektriny.

V čom spočíva dôležitosť efektívnej prevencie a správneho spracovania bioodpadu?

Bioodpad aj na základe fyzických analýz JRK tvorí priemerne 45 % nevytriedeného odpadu, ktorý končí v zberných nádobách na zmesový odpad a odváža sa na skládky. Martina Gaislová pritom vysvetľuje: „Takýto biologicky rozložiteľný odpad (BRKO) sa však na skládke nerozkladá prirodzene, ako si to mnohí myslia. Na to potrebuje prístup vzduchu, ktorý v mase rôznorodého zhutneného odpadu na skládke chýba. Takto vznikajú tzv. anaeróbne zóny a unikajú skleníkové plyny (metán, oxid uhličitý) a výluhy môžu presakovať do spodných vrstiev pôdy alebo spodnej vody.“ Práve bioodpad je zodpovedný za horenie na skládke.

Dodáva pritom, že pre efektívnu premenu bioodpadu na prírodný zdroj živín je nutné zabezpečenie kvality výsledného produktu zaistením vysokej čistoty vytriedeného odpadu pri zdroji. Triedenie musí byť tak pohodlné, zrozumiteľné a nesmie ľudí odradiť hneď pri prvých skúsenostiach.

Samotný proces spracovania je však rovnako dôležitý. Výsledný digestát či kompost možno aplikovať len ak spĺňa normy. Prínos organických hnojív je nesmierne dôležitý pre výživu rastlín. Kompost navyše obnovuje prirodzené vlastnosti pôd, ktoré sú vážne zasiahnuté eróziou a suchom. Dlhodobo im chýba prirodzená organická zložka. Používaním kompostu v poľnohospodárstve sa významne zlepšuje štruktúra pôdy, podporuje sa rozvoj pôdnych organizmov, zlepšuje sa jej schopnosť zadržiavať vodu a tým nielen chráni krajinu pred povodňami, ale umožňuje vytvárať zásoby podzemných vôd.

Kompost, ktorý je vyrobený správne, môže byť cenným zdrojom živín pre prírodu a v konečnom dôsledku aj zdravie, dodáva Gaislová. Ako nám povedal pán Sopko, „kľúčová vec je to, aby producenti biologického odpadu mysleli ,na zeleno', teda aby im záležalo na tom, kde ich biologický odpad končí a čo sa s nim následne deje.“ To zahrňuje nielen samosprávy, ale aj firmy a jednotlivcov.

S akými prekážkami ste sa stretli od zavedenia povinnosti triedenia bioodpadu?

Zavedenie povinného triedenia kuchynského odpadu začiatkom tohto roka zastihlo mnoho samospráv nepripravených, mnohé totiž dlhodobo odkladali riešenie otázky biologicky rozložiteľných odpadov. Podľa slov Martiny Gaislovej túto tému ešte viac odsunula na vedľajšiu koľaj aj pandémia koronavírusu. Jedná sa pritom o odpad, ktorý je skvelou príležitosťou pri znižovaní množstva komunálneho odpadu ako aj pre tvorbu cenného zdroja živín. 

„Najväčšou prekážkou sú obavy z fungovania systému, zapojenia občanov a z vysokej investičnej náročnosti,“ prezrádza Gaislová. Odporúča preto intenzívne komunikovať s občanmi pri zavádzaní triedenia kuchynského odpadu, pripomínať dôležitosť tohto kroku a vysvetliť fungovanie príslušných procesov. „Cieľom je znížiť množstvo komunálneho odpadu ZKO, preto by pre neho malo byť pohodlnejšie triediť odpad, ako len vyhodiť všetko do jednej nádoby. So zavedením systému sú spojené investície – vybavenie domácností, stojísk, zber odpadu a podobne. Ak však samospráva nastaví systém správne, naučí občanov správne triediť, dosiahne z dlhodobého hľadiska úspory na skládkovaní, keďže zákonné aj komerčné poplatky za skládkovanie budú z roka na rok vyššie.“

Medzi ďalšie prekážky patrí aj nerovnomerné rozloženie zariadení na spracovanie vytriedeného BRKO. Aj napriek dostatočným kapacitám, nemusia byť dostupné všetkým samosprávam. Za riešenie v tomto prípade JRK odporúča dovybaviť vlastné kompostárne na zelený odpad hygienizačnými zariadeniami, vďaka čomu by nevznikali náklady na prevoz BRKO do vzdialených miest.

Predchádzanie vzniku odpadu

Pri predchádzaní vzniku odpadu je dôraz kladený na znižovanie množstva skládkovaného odpadu. Gaislová nám predstavuje dva dôvody pre triedenie a správne spracovanie bioodpadu. Prvý dôvod je pravdaže environmentálny. Tu zahŕňame nielen negatívne dopady skládkovania, produkciu skleníkových plynov, priesaky z nezabezpečených skládok, ale aj zanedbanie príležitosti využitia bioodpadu, ako prirodzeného zdroja živín, ktorý v pôde chýba. Za druhý dôvod pokladá ekonomický aspekt, keďže poplatky za skládkovanie rastú v dôsledku nedostatočnej kapacity, ktoré v konečnom dôsledku budú pokrývané z vrecka občanov.

„Zodpovedné správanie však začína už v domácnosti,“ upozorňuje Gaislová. Vytvorenie podmienok pre pohodlné triedenie a kompostovanie bioodpadu a zvyšovanie informovanosti a motivácie občanov k zodpovednému správaniu sú preto esenciálne pre efektívne predchádzanie vzniku komunálneho odpadu. Zavedenie spravodlivej evidencie odpadu, vďaka ktorej môže byť občan za zníženie produkcie odpadu odmenený, môže urýchliť proces adaptácie.

Ako najdôležitejšiu preto v JRK vnímajú dôslednú komunikáciu a spoluprácu samosprávy s ľuďmi. Jej cieľom je znížiť náklady na odpady a zároveň pochopiť, že bioodpad môže byť zdrojom, ktorý zlepší kvalitu životného prostredia, pôdy a aj naše vlastné. „Je to múdrosť starých generácií,“ dodáva Gaislová, „ktoré prirodzený kolobeh prírody rešpektovali. Rýchla doba a maximalizácia výnosov nás dostala do situácie, keď tieto prirodzené procesy dávame do úzadia a príroda nám už dáva jasne pocítiť, že viac nevládze.“

Zber a spracovanie bioodpadu na Slovensku

Pri otázke, či zber a spracovanie odpadu na Slovensku prebieha efektívne sa Gaislová prikláňa k súhlasu. „Mnohé obce a mestá vytvorili systém zberu, ktorý im už po pár mesiacoch od zavedenia prináša výsledky. Vysvetlili potrebu triediť tento odpad občanom a dosahujú vysokú úroveň triedenia. Napríklad v Beluši sa už po pár zberoch takmer dosiahli svoj odhadovaný potenciál zberu. Občania triedia odpad v pohodlí domova do prevetrávaných košíkov s kompostovateľnými vreckami. Tie vynášajú do zberných nádob na stojiskách. Samospráva dbala aj na komunikáciu a vysvetlenie dôležitosti nového systému občanom, aby presne vedeli čo sa od nich očakáva a prečo.“

Dodáva však, že tomu nie je tak v každej samospráve: „Nájdu sa však aj také, kde povinnosť plnia len umiestnením hnedých nádob na stojiská. Preto v nich často končí rôzny iný odpad a kvalita triedenia je nízka. Takto samosprávy len zbytočne predražujú zber, pretože množstvo ZKO sa nezníži a navyše musia financovať aj vývoz nekvalitne vytriedeného bioodpadu. Ak je v nádobách aj iný odpad, nie je ho možné využiť v bioplynovej stanici či kompostárni a skončí na skládke, čo je nežiadúce. Akoby platili dvakrát za zber ZKO, len farba nádob je rôzna.“ 

Jedná sa však stále o relatívne novú povinnosť a podľa Gaislovej ešte mnohé samosprávy hľadajú ideálne riešenie a pripravujú sa na jeho zavedenie k 1. júlu 2021. „Veríme, že čo najviac z nich zavedie systém, ktorý bude prínosný z používateľského, finančného aj environmentálneho hľadiska.“  

Triedenie bioodpadu je pravdaže relevantné pre samosprávy ako aj podniky, ktoré ho produkujú. GREENCORP sa venuje spracovaniu odpadu napríklad z lisovní olejov, cukrárstiev, mliekární, páleníc, poľnohospodárskej výroby a dokonca aj z predajných reťazcov. „Ročne spravujeme viac ako 30 000 ton biologického odpadu,“ prezrádza Rastislav. Jedná sa o nepredaný potravinový odpad (ovocie a zelenina) ale aj druhotné produkty výroby, akými sú výlisky, srvátka či iný bioodpad. 

Výhody spracovanie bioodpadu a výroba zelenej elektriny

Energetické zhodnocovanie biologického odpadu má ekologické aj ekonomické výhody. Pre detailnejšie vysvetlenie procesov premeny bioodpadu na elektrinu sme oslovili Rastislava Sopka z GREENCORP, ktorý popisuje: „Vyrábame elektrinu, odpad zfermentuje. Počas procesu fermentácie vznika bioplyn, ktorý slúži ako palivo pre pohon kogeneračných jednotiek, ktoré vyrobia samotnú elektrinu a tá putuje do siete.“

Získavanie bioodpadu pri tom zohráva dôležitú úlohu. Čím väčší je podiel biologického odpadu, tým menšie množstvo biomasy je nutné cielene dopestovať. Predstavuje to preto uvoľňovanie poľnohospodárskej pôdy pre pestovanie rôznych iných plodín.

Pri výrobe vznikajú okrem elektriny aj sprievodné produkty, ktorými je teplo a biokal. Rastislav vysvetľuje, že teplo využívajú na vykurovanie budov a ohrev vody. Organický biokal alebo digestát, ktorý vzniká pri procese fermentácie je čistou organickou hmotou, vhodnou na hnojenie pôdy. „My sme z danej hmoty vytvorili produkt  - tekuté organické hnojivo HERO FARMER, ktoré uvádzame na trh už túto jar.“ Živiny tak putujú do pôdy, pre ktorú sú nesmierne dôležité.

Digestát ako vedľajší produkt výroby resp. Zelený kolobeh

Digestát je vynikajúcim zdrojom živín pre pôdu a podľa slov Rastislava Sopka je preto adekvátnou náhradou priemyselných hnojív. GREENCORP vďaka starostlivému výberu vstupu zaisťuje čisto rastlinný pôvod digestátu, vďaka čomu je vhodným zdrojom živín pre všetky druhy rastlín.

Rastislav Sopko podotkol, že „aj pokosená tráva je veľmi vhodný biologický odpad. Prevádzkovatelia športovísk dokážu vyprodukovať až 70 ton pokosenej trávy na športovisko mesačne.''Jedná sa tak o obrovské množstvá bioodpadu, vhodného pre energetické zhodnotenie, ktoré často nenaplní svoj potenciál.

Je preto zodpovednosťou každého z nás, aby sme zabezpečili správne triedenie a efektívne spracovanie biologického odpadu vo svojej domácnosti, firme či samospráve a využili potenciál, ktorý nám ponúka. 

Prečítajte si aj prvú časť Cyrkl série o biologickom odpade, v ktorom sa venujeme spracovaniu biologického odpadu v číslach: Biologický odpad ako kľúč k úspešnej recyklácii komunálneho odpadu.

‐ Simona Gavalcová, Roman Gdovjak

Cyrkl v médiích